Meno Lucia má pôvod v latinskom "Lucius", teda svetlá, žiarivá prípadne „lux“, teda svetlo.
S dňom sv. Lucie je spojený aj jeden z najznámejších zvykov, tzv. „chodenie Lucií“. Zvyčajne po domoch chodievali dve, prípadne štyri. Zahalené celé v bielom, na hlave uviazaná šatka stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. Tvár sa zvykla zamúčiť, prípadne ju zakryli bielym tylom, zuby si vyrábali zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, ďalšia zase husacie pierka na vymetanie pavučín. Aby ich ľudia nerozpoznali podľa hlasu, bývali ticho a nepreriekli slovka. Osobité bývali Lucky s tvárami od sadzí (napr. v Kšinnej či okolí Uhrovca). Inde zase Lucie rozdávali sladkosti, alebo chodili len s metlou, prípadne dokonca aj spievali (Závadka).
Od Lucie do Vianoc sa zakazovalo šiť a priasť. Človek ktorý zákaz porušil a aj tak šil či priadol buď vedel uniknúť trestajúcej sile démonov, alebo sa tešil ich osobitej priazni. Každopádne, najlepšie bol chránený pred čarami človek oblečený v košeli, ktorej látka bola utkaná z nití napradených medzi Luciou a Vianocami.
DIEVČATÁ NEZABUDNITE!!
Medzi najrozšírenejší zvyk patrí písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievka každý večer roztrhala jeden lístok bez prečítania, dôležitý bol ten posledný, ktorý prišiel na rad na Štedrý večer. Čistý znamenal, že sa nevydá.